Hľadáte niečo?

V Príspevkoch

Kapitola 1

Kapitola 1

Žijeme medzi vami, hoci o tom nemáte ani poňatia.

Nevidíte nás, nepočujete nás, necítite nás. Teda… sem tam sa nájde výnimka, ktorá akosi vytuší, že ten pohár, ktorý na milióndeväťstošesťdesiatštyri percent položila na stôl, sa nemohol predsa len tak sám premiestniť do kúpeľne, alebo… mohol? Isteže, váš rozum vás napokon presvedčí o opaku.

Radi si z vás robíme žarty. Spríjemňuje nám to dlhú chvíľu nášho osamelého života, ktorý často prežijeme stovky až tisíce rokov stále s tými istými ľuďmi. Teda… možno nás nazvať ľuďmi? Čo robí človeka človekom? Jeho životný osud? Vzťahy s inými? Jeho šaty a dom? Auto? Schopnosť niečo po sebe zanechať? Keby ste sa na to všetko pozreli mojimi očami. Bolo by to veľmi diskutabilné.

Som… nie, ešte vám to neprezradím. Budete na to musieť prísť sami. Ešte si chvíľku potrápte tie svoje informáciami zahltené hlávky. Na zázraky ste prestali veriť tak niekde medzi prvou a druhou triedou na základnej škole, však? Zvláštne, že ste sa nakoniec aj tak ocitli tu, v mojej virtuálnej spovednici, ktorá je rovnako nehmotná ako ja sama. Teda aspoň pre vás 🙂

Ja sama som pre seba hmotná viac než dosť. Rada si obliekam šaty z vašich najvychytenejších butikov. Občas im niečo zmizne zo skladu a nikdy nevedia prísť na to, ako to je len do pekla možné! No… áno, to som bola ja 🙂 Ešte radšej sa vozím na vašich autách. Milujem športiaky. A úplne najradšej mám luxusné hotely. Také tie historické, ktoré mi pripomínajú moju éru. Mám niečo cez štyristo rokov. Celkom fuška, čo? Verte však, že krém proti vráskam ani barly mi nie je treba.

Vyzerám úplne rovnako ako hociktoré iné dievča na ulici. Niečo tesne pred dvadsiatkou, dlhé husté tmavšie vlasy, skôr drobná postava. Orieškové oči a bledá pokožka. Volám sa Júlia. Len ak by ste to náhodou nevedeli už z názvu môjho virtuálneho denníka. Rozhodla som sa odteraz zaznamenávať svoju cestu, pretože je to jedna z možností, ako snáď urýchliť tento stovky rokov nekončiaci kolotoč.

Hľadám Jeho.

Už tak strašne dlho. Unavuje ma to, desí, už stokrát som sa vzdala, a potom znovu začala. Či chcem či nechcem, jednoducho k Nemu patrím. A kým Ho nenájdem, nemôžem prestať. Napokon, nemyslím si to len ja, vraví to aj tá kliatba…

Verte mi, hľadala som už snáď všade. Na všetkých tých miestach, ktoré všetci dôverne poznáte. Prirodzene u nás doma vo Verone. Prešla som celé Taliansko. Všetky tie úchvatné miesta a mestá… hoci so slzami v očiach, nikdy ma neomrzí krása rímskej panorámy. A potom prišli na rad aj iné krajiny. Francúzsko, Anglicko, Španielsko, Rakúsko… ich život naprieč monarchiami, totalitami i demokraciami… až som sa dostala sem. V 21. storočí. Na to najnepravdepodobnejšie miesto, o ktorom by sa vám ani len nesnívalo.

Slovensko.

Taká zvláštna malá krajina. Dlho som nevedela, čo si o nej myslieť. Má však krásne kaštiele. A tie ja tak milujem! Sú ich doslova stovky, táto zem je nimi obsypaná. Akoby raz Boh vrhol na jednu kopu všetky tie nádherné barokové, rokokové a secesné klenoty, a potom na ne zabudol. Presne toto šťastie malo Slovensko. A ja sa tu už nejakú dobu túlam, pretože ma sem zaviedli indície.

Vravela som vám, že mi niekto pomáha? Neviem, kto to je, ale od istej doby po mojom nesmrteľnom zrode som začala na miestach okolo seba nachádzať tajomné odkazy. Vždy sa na nich písalo niečo, čo ma zaviedlo na ďalšie miesto v mojom hľadaní. Občas sa zdalo, že to bude horúca stopa, občas to bola slepá ulička. Už už, keď som si myslela, že som Ho našla, napokon to bol len jeden veľký omyl. Uniká mi už stovky rokov. Alebo ja unikám Jemu? Neviem to posúdiť, pretože sme obaja zabudli na to, ako vlastne vyzeráme. To s nami urobila tá strašná kliatba. Ak by sme dnes obaja boli mŕtvi, možno by bolo všetko jednoduchšie. Ostali by sme len tragickým mementom v dejinách veľkých príbehov. Lenže ono sa to všetko skončilo nakoniec úplne inak…

Všetci ten príbeh poznáte. Ak sa vás niekto opýta na najslávnejších milencov sveta, určite vás napadneme my dvaja. Vraj sme boli naivní, sladkí a oklamaní. A príliš mladí. Pravda je však niekde úplne inde. Ale o tom až neskôr.

Realita je, že sme stále tu. Ja i On. Ja hľadám Jeho a On hľadá mňa. Teda… aspoň v to dúfam. Za 400 rokov v nestarnúcom tele vám stihne zostarnúť duša. Toľko cudzích osudov, ktoré som videla. Toľko zlomených sŕdc a naopak, šťastných koncov. Rada sa občas vkradnem na nejakú svadbu. Pripomína mi to tú moju, keď sme tajne stáli skrytí len my dvaja a kňaz vyriekol tie slová.

A potom sa to všetko pokašľalo. Dnes netuším, ako vyzerá, pamätám si len jeho dotyk, jeho vôňu a farbu jeho hlasu. To objatie, v ktorom svet okolo neznamenal vôbec nič. A ten moment, keď sa spoja pery a žilami sa rozleje láva, kým po koži putujú zimomriavky…

Čo by ste spravili, keby ste zabudli na tvár svojej osudovej lásky? Keby ste vedeli, že tam niekde je, ale vy ju neviete nájsť? Povedzte mi. Povedzte mi to, pretože ja to už niekoľko storočí neviem. Túlam sa, občas žijem život obyčajného moderného dievčaťa a občas zúfalo túžim vrátiť sa v čase, obliecť si tie staré nemožné ťažké šaty a nechať svoje srdce tĺcť pod tou maskou, v ktorej som ho prvýkrát stretla.

Tak už to viete. Áno, hľadám Romea. A moje meno je Júlia Kapuletová.

Žijeme medzi vami, hoci o tom nemáte ani poňatia.

Nevidíte nás, nepočujete nás, necítite nás. A predsa sme tu. Boli sme stvorení na listoch papiera a vďaka tomu žije náš príbeh naveky. A my s ním. Sme postavy z kníh. A keď sa naše príbehy skončia, žijeme celkom obyčajné životy tu medzi vami. V priestore medzi nebom a zemou, vo sfére, kde sa pohybujú duchovia, anjeli, démoni a my. Čo myslíte, aké je to ísť na obed s Hermionou Grangerovou? Ja to viem 🙂 A nie, neporozprávam vám o tom.

Vlastne, musím už ísť, lebo… tak toto je podivné! Vravela som vám, že nás nemôžete vidieť? Ehm… práve mi ktosi poklopkal po ramene!!!

Chcete vedieť, ako príbeh pokračuje?

Nechajte mi svoj e-mail a ja vám dám vedieť, keď vyjde ďalšia kapitola.

Žiadne komentáre 762 Zobrazení
Julia

Julia

Áno som tá Shakespearovská postava, ktorá mala byť storočia mŕtva, no ja žijem. Bola som zakliata a odvtedy putujem po svete a hľadám svojho Romea.

Súvisiace články

Kapitola 4

Kapitola 4

Kapitola 3

Kapitola 3

Pridať komentár